Stranka yorkshirika Ronyka

Chváliť i karhať

Od malička je nutné šteniatku vysvetľovať, ktoré jeho správanie je vhodné a naopak ktoré zas nie. Za všetko zlé ho treba pokarhať. No netreba zabúdať chváliť ho za všetko pozitívne. Čím skôr začnete tým väčšia je pravdepodobnosť že sa v budúcnosti vyhnete tvrdším fyzickým trestom. Teda napr. ak šteniatko urobí mláčku na koberec, ihneď k nemu pristúpte a ráznym tónom v hlase ho vyhrešte. No ak sa vonku vyšpiní do trávy, musí byť patrične pochválené. Rovnako ak bude obhrýzať papuče musíte mu v tom ihneď zabrániť a pokarhať ho. Miesto toho mu ponúknite jeho psiu hračku a ak sa s ňou bude hrať treba ho pochváliť a podporiť.

Takto treba postupovať pri všetkých neželaných i želaných činnostiach šteniatka. Musíte ho neustále usmerňovať. Je veľmi dôležité akú intonáciu hlasu použijete. Nemôžete šteniatko karhať láskavým hlasom, ani chváliť ho tvrdým alebo obyčajným tónom. Stačí ak chvíľu pozorujete sučku so šteniatkami pri komunikácii. Isto ak šteniatko spraví niečo zlé, vytrasie ho za šiju a až hrôzostrašne vrčí, naopak ak je dobré je k nemu láskavá a milá, bude ho nežne oblizovať. Rovnako nemá význam na šteniatko kričať, kriku nerozumie a môže sa ho dokonca báť. Stačí ak naň budete prísnym hlasom rozprávať.

Nesmiete však zabúdať, že iba chváliť nestačí, tiež nemôžete šteniatko sústavne len karhať.  Ak budete šteniatko sústavne karhať a budete zabúdať chváliť ho, bude zmätené, nebude vedieť čo smie a čo nie, čo je správne a čo nie. Môže sa dokonca začať správať ustráchane, no nemusí prestať vykonávať neželané činnosti za ktoré je karhané, proste tomu vôbec nebude rozumieť.  Ak zas bude šteniatko sústavne chválené a nebudete ho karhať za neželanú činnosť, bude si robiť čo sa mu zachce a kedy sa mu zachce. Bude rozmaznané, nebude vás považovať za adekvátnu autoritu. S takýmto psíkom sa ťažko manipuluje aj žije. Veľa ľudí z prehnaného pocitu lásky nedokáže dať najavo psíkovi, ak vykonáva niečo zlé. Netreba zabúdať, že psík nie je človek a veci okolo seba nevníma a nepociťuje rovnako ako my. Navyše z rozmaznaného psa takmer nikdy nevyrastie psychicky stabilný a sebavedomý jedinec. Naopak bude buď rozdrapený a drzý alebo vystrašený.

Vodca

Pre lepšie pochopenie psa ako psovitej šelmy vám najlepšie pomôžu dokumentárne filmy o živote takýchto tvorov, môže ísť o vlky, šakaly, kojoty či hyeny. Pes nevníma priateľstvo a lásku tak ako ľudia. Dokonca ani nechápe že vo vzťahu môžu byť dva jedince na rovnakej úrovni. Psy žijú v prísnych hierarchických zoskupeniach, a teda vnímajú len jedince nad a pod ich hierarchickým stupňom. Na to aby sme mohli so psíkom manipulovať, aby sa nám dal dobre vychovať musíte byť v jeho očiach vodca. Ak vás takto nebude vnímať, automaticky vás zaradí na úroveň pod ním a nebude vás rešpektovať. To neznamená, že bude na vás zlý či agresívny, alebo že vás nebude mať rád, ale nebudete môcť ovplyvniť a usmerniť jeho správanie. Nájdu sa však aj jedince (pri určitých plemenách je to takmer pravidlo), ktoré sa budú pokúšať stať vodcom, a to je už veľmi vážny problém.

Skúšanie, naťahovanie o pozíciu

Takže musíte psíka chváliť i karhať, musíte ho upozorňovať na správnosť či nevhodnosť jeho správania. Keď šteniatko podrastie a príde do puberty začne vás skúšať. Aj napriek tomu že už dobre vie čo smie a čo nie, začne skúšať či to či ono naozaj musí robiť, bude skúšať čo sa stane ak to neurobí, prípadne čo sa stane ak to urobí. Bude si to vyžadovať pevné nervy a neustále naprávanie a usmerňovanie jeho správania. Nesmiete to vzdať, ani mu v ničom povoliť. Ak povolíte, pes to vníma ako svoju výhru a začne sa domáhať iného zaradenia v rámci hierarchie. Bude si chcieť presadiť svoje, aby mohol veci robiť tak ako on chce. Vôbec pri tom nemusí byť zlý, dokonca sú psy ktoré začnú robiť na vás „milé tváričky“ prípadne sa budú tváriť „utrápene“, skrátka urobia čokoľvek, aby to na vás zabralo a vy ste mu podľahli. No tým pádom on vyhral, a to nesmiete dopustiť.

Pes vždy musí vedieť kde je jeho miesto v rámci hierarchie a že nikdy „na vás nemá“. Myslite na to, že pes má výbornú pamäť a ešte lepšiu vytrvalosť. V podstate mu musíte dokázať, že si zaslúžite post vodcu, že vy ste niekto kto má vždy na vrch. Zato vás bude pes milovať a obdivovať, bude vás nasledovať. Ak si neviete so svojim nepoddajným psíkom poradiť, obráťte sa radšej čím skôr na odborníka napr. vo výcvikovom stredisku. Veľmi ťažko sa napráva pokazené a čím dlhšie to trvá, tým náročnejšie to bude. Pes nesmie nikdy nad vami zvíťaziť tým, že si niečo vybojuje a dosiahne svoje. Niektoré psy sa priečia, iné robia smutné oči, ďalšie hrajú ubolené neviniatko... Nezabúdajte, že vy ste šéf a tak musí pes robiť čo chcete vy, nie naopak. Akýkoľvek váš malý ústupok dokáže psík využiť vo svoj prospech. Takže žiadne ústupky, len pochvaly a pokarhania.

Odmena a trest

Nedá sa presne napísať aká forma odmeny a aká forma trestu je najvhodnejšia. Každý pes je iný a na danú situáciu môže inak reagovať. Musíte svojho psa poznať, dôkladne sledovať jeho reakcie. Ak sa váš pes po pochvale neteší, nepoužívate vhodnú pochvalu. Niektoré psy dobre reagujú na chutný pamlsok, iné na hračku a ďalším stačí veľká pochvala. Vždy musíte pri pochvale vy sami mať radosť, ktorú prenesiete na psa. Pes má z vašej radosti dobrý pocit, pretože potešil svojho vodcu.

Pri šteniatku je dobré používať pamlsky, neskôr zistíte či musíte zmeniť formu odmeňovania. To isté platí pri trestoch. Ak pes aj po opakovaných pokarhaniach naďalej vykonáva neželanú činnosť, používate nevhodnú formu trestu. Malé šteniatko stačí prísne slovne pokarhať. Sú psíky na ktoré vždy bude stačiť nahnevaný tón a zvýšený hlas majiteľa. Oveľa viac je psíkov, ktorí v puberte budú riadne vystrájať a budete musieť pritvrdiť. Na mnoho psov zaberá, ak ich dobre vyťaháte za kožu na kohútiku, prípadne aj položíte na zem, na chrbát, pridržíte pod krkom. Takúto formu trestu používa suka pri šteniatkach, teda každý pes jej dobre rozumie. Bitku novinami, papučou či vodítkom vôbec šteniatko nemusí správne pochopiť a neželanú činnosť bude naďalej vykonávať. Často sa skôr začnú šteniatka báť novín či iného predmetu, ktorým sú trestané no nespoja si ho s nežiadúcou činnosťou. Sú však aj psíky, ktoré vedia vytrvalo vzdorovať a treba použiť prísnejšie a razantnejšie potrestanie. Nesmiete však nikdy zabúdať na vyváženie odmeny a trestu pri výchove psíka. Ak čo i len jedno bude nevyhovujúce, ovládateľnosť psíka sa zníži.

Predstavte si, že vášho psíka „puberťáka“ učíte, aby na vaše privolanie vždy pribehol ku vám. Ak tak urobí, odmeníte ho pamlskom, ak nie vyhrešíte ho. No zrazu váš pes uvidí mačku. V jeho hlave v okamihu prebehne, čo sa stane ak príde ku vám a čo, ak bude ďalej bežať za mačkou. Takže ak príde, dostane pamlsok, no veď on ho kľudne rád obetuje, keďže večer bude aj tak mať plnú misku dobrého žrádla. A ak ponaháňa mačku... bude to psina, síce sa majiteľ nahnevá a možno dokonca psík pôjde na vodítko alebo dokonca skončí prechádzka a pôjde domov... ale aj tak to stojí za tú zábavu. A tak váš milý a inak poslušný pes bude miesto poslúchania - naháňať mačku. Často pes „obetuje“ odmenu a „pretrpí“ trest, ak nie sú dostatočne zavažujúce, a oddá sa svojim radovánkam. Teda stále je to o vyváženej odmene a treste. Odmena musí byť pre psa vždy príjemná a potešujúca. Naopak trest musí byť niečo, čomu sa pes radšej vyhne.

Ak dobre zvládnete výchovu vášho psíka, bude vašou pýchou. Budete ho môcť so sebou všade vziať, pretože sa naň môžete spoľahnúť. Viete, že je dobre vychovaný a tak viete predvídať ako sa bude správať. A ak aj vznikne nepredvídateľná situácia, viete že stačí upozornenie či povel a psík bude reagovať podľa vášho želania.